Dňa 3 - 4 - 5 mája 2005 sme sa ja a môj krúžok 3103J zúčastnili fantastickej akcie, ktorá sa konala tak ako každý rok na Hlinách pred internátmi Žilinskej Univerzity v Žiline.

Ako zámienku na to aby sme sa zišli v čo najhojnejšom počte sme použili to, že si ideme dať dokopy študijné materiály k blížiacim sa štátniciam.

Ako sa to všetko s môjho pohľadu začalo, a ako to prebiehalo?

Tak, všetko sa to začalo v utorok po obede asi o druhej. To som ešte pilne pracoval na svojej záverečnej práci, pretože času mi už veľa nezostáva. Počasie bolo naozaj nádherné. Slniečko žiarilo, vetrík pomaličky pofukoval ale začínalo sa nám akosi zmrákať. Na pódiu pred internátmi vystupovali menej známe skupiny, pivečko tieklo prúdom a grily rozvoniavali na asi každých 10 metroch. Ak si chcel niekto niečo dať pod zub, alebo na povzbudenie naozaj o to nebola núdza.

Sem - tam sa to niekomu i vymklo s pod kontroly.

O tom že bola dobrá zábava svedčila i vysoká návštevnosť z radov študentov i ostatných miestnych či cudzích návštevníkov. Po skvelom koncerte prišla narad diskotéka, ktorá sa konala na starej menze a ako by to bolo, keby netrvala až do rána bieleho. Ale počasie sa nám medzi tým rapídne pokazilo, pretože od utorka večera až do štvrtka obeda pršalo a pršalo a pršalo. Pršalo až tak silno, že vraj vytopilo I pár domov a pivníc v neďalekom okolí. No naozaj to bola pozoruhodná šou dažďa, blekov a hromov. Takže v stredu sa nám Majáles presťahoval do starej menzy, čo naozaj nebolo najlepším riešením, ale inak to ani nešlo.

O tom koľko nás tam bolo netreba ani len hovoriť.

No a prišiel štvrtok.

To bol posledný deň tejto veľkolepej oslavy. Ako som spomínal do obeda pršalo, a po obede sa nám ako - tak mráčiky rozišli a dokonca sem - tam i vykuklo slniečko. Ale sem tam sa i rozpršalo. No jedným slovom pravé aprílove a Žilinské počasie. Ale nás to neodradilo, pretože dnes boli na programe najlepšie kapely. Ako som už spomínal, pod zámienkou kompletizácie študijných materiálov sme sa okolo obeda začali schádzať u mňa na intráku. Bolo nás dokopy asi 8. A to je prinašom celkovom počte úspech, pretože takéto rekordy účasti nepadali ani v škole na prednáškach už dávno. Nakoniec sme všetci počkali I na posledného omeškanca a vyhladovaný sme sa vydali do Novej menzy na obed. Odtiaľ už bolo všetkým jasné že čo je dnes na pláne. Tak sme si zobrali to najnutnejšie a vydali za z Veľkého dielu na Hliny.

Areál medzi internátmi na Hlinách.

Zábava ešte len začínala - teda myslím tá pravá. Pilo sa nonstop od utorka. Po obede sa ešte dlho čakalo či sa oplatí postaviť pódium na miestnom ihrisku, pretože počasie malo svoje vrtochy. Ale nakoniec sa postavilo. Všetko bolo úplne super. Začalo sa to súťažami do ktorých sa moji spolužiaci z krúžku i zapojili. No aby som bol presnejší bola to moja spolužiačka a kolegyňa. Súťaže neboli a ani nemohli byť o ničom inom ako v pití piva, pretože ho bolo naozaj hojno na každom kroku. Zlatý sponzor samozrejme i odmeňoval tričkami a šiltovkami a CD-čkami.

Tu je ten náš " zlatý " sponzor.

Po súťažiach prišla narad prvá zo skupín, na ktoré všetci čakali. Mnohým napoviem v hádaní tým, že išlo o pravú Žilinskú skupinu. Áno bola to AYA. Aparatúra mala svoje grády takže sa otrásalo všetko v blízkom i vzdialenejšom okolí. Začali ako inak melódiou z azda svojej najznámejšej piesne - Malý princ. Ale pokračovali svojimi nemenej známymi megahitmi. Nálada bola naozaj fantastická. Všetci poznali texty piesní, ktoré hrali, takže sa všetci pridali. Nakoniec zahrali a zaspievali aj skladbu na ktorú všetci čakali a s ktorej melódiou začali. Áno - Malý princ. A to mala byť zrejme ich posledná pieseň na tohtoročnom majálese, ale publikum to tak rozohnilo, že nedovolili žilinskej skupine opustiť pódium a tak ešte niečo pridali. No nemalo to chybu. Po ich vystúpení prišla maličká súťažná prestávka, pokiaľ si už druhá slovenská skupina ladila a nastavovala svoje nástroje. Zatiaľ sa nám zotmelo.

AYA

AYA

Bolo asi okolo deviatej večer, keď prišli tak ako AYA dlhoočakávaný - GLADIATOR. Z ich repertoáru zazneli piesne od najhorúcenejších noviniek (Keď sa láska podarí) až po staršie ale nemenej známe skladby. Ich vystúpenie sprevádzala úžasná svetelná šou. Publikum bolo tak ako pri predchádzajúcej skupine vo vytržení.

Po nich opäť nasledovala presávka, a to si ladili nástroje už muziaknti zo skupiny VIDIEK. Fantastický Janko Kuric tak vyburcoval mladé publikum, že sa to nedá slovami ani opísať. Texty týchto fantastických hudobníkov pozná celé slovensko, takže mnohí po tomto večeri prišli o svoje hlasivky. Priznám sa že medzi nimi som bol i ja.

Ale ako sa dnes v tejto hokejom poznačenej dobe stále hovorí, tak hovorím aj ja. NEVADÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍ, NEVADÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍ. Bavili sme sa všetci úplne úžasne. Aj keď nebíčko nám sem - tam uštedrilo i zopár kvapiek.

No a to som ja.

Takže kto prišiel neľutoval má na celý život fantastický zážitok zo študentských čias a z tejto chvíle. Kto neprišiel má smolu a tak mu treba.

Autor : Pavúk.